Mrkva

Vŕtavka mrkvová

Vŕtavka mrkvová (Psila rosae) je najčastejšie sa vyskytujúci škodca na mrkve a v podstate je najdeštruktívnejší škodca mrkvy. Napadnutie mladých rastlín môže viesť k zastaveniu ich rastu, napadnutie neskôr, počas vegetácie môže spôsobiť vznik sekundárnych hnilôb v poľných a v skladových podmienkach.

Žltohnedé larvy škodcu vytvárajú tunely tesne pod povrchom koreňov, vďaka čomu sa napadnutý koreň mrkvy vyznačuje hrdzavohnedým sfarbením a dáva mrkve negustiózny vzhľad a chuť. Vädnutie a hrdzavohnedý vzhľad koreňov a celých napadnutých rastlín najmä v suchom počasí je dôsledkom narušenia transpirácie v dôsledku deštrukcie koreňového systému. Chodbičky v koreni mrkvy vytvárajú vstupnú bránu pre sekundárne infekcie.

Imága sú malé čierne až tmavohnedé muchy so žltými nohami a perleťovými krídlami. Sú 5-8mm dlhé s rozpätím krídel 13mm. Imága sú plaché a väčšinou sa cez deň schovávajú v rastlinnom kryte. Vajíčka sú biele, veľmi malé, 0,5mm dlhé, klobáskovitého tvaru, pozdĺžne drážkované. Imága vajíčka kladú jednotlivo alebo v skupinkách v blízkosti hostiteľských rastlín obvykle pod povrch pôdy.

Pôdne larvy sú spočiatku bezfarebné, neskôr sú krémovo biele, postupným prechodom cez tri instary dosahujú dĺžku 8mm. Larvy sa zužujú k obom koncom, nemajú jasne pozorovateľnú hlavu. Koncom posledného instaru larvy opúšťajú mrkvu a kuklia sa v blízkosti koreňa v pôde. Kukla je 4-5mm dlhá.